PES


	Svět Politický cirkus Rodina a přátelé Bartovy příhody Zábava Kultura Společnost Politika Ekonomika Zdraví Šamanovo doupě Mrožoviny Náš rybník Litery Slovenská kronika Stručně Kronika dne TOP 50, TOP 100 Archiv vydání Stálice

HLAVNÍ STRÁNKA >> Slovenská kronika

12.11. SLOVENSKO : Co není přiklincováno...
Ĺubomír Sedláčik
Na nešťastných funkcionárov Úradu pre ochranu ústavných činiteľov SR, sa to v poslednom období rúti z každej strany. Akoby nestačili dostatočne mediálne "preslávené" pirátske spôsoby jazdy tamojších papalášskych šoférov, ktorí za sebou zanechávajú na cestách strašnú stopu v podobe zranených a mŕtvych. Posledná Jóbova zvesť prišla v sobotu. Keď vyšiel podpredseda parlamentu za Kresťansko - demokratické hnutie, Pavol Hrušovský, po rokovaní von, videl, že nič nevidí. Jeho VW Passat si z parkoviska niekto "vypožičal". Žiaľ práve spred domu, kde býva aj premiér Dzurinda a iní vysokí funkcionári, ktorý je aj s okolím nepretržite strážený. Naviac udalosť sa musela odohrať za bieleho dňa.
Väčšie fiasko si ťažko čo len predstaviť. Ak je možné odcudziť ochrankárom doslova spred nosa celé vozidlo, každého musí napadnúť, že napr. umiestniť nálož pod zaparkovaný voz musí byť celkom bez problémov. Nejde o prvý podobný prípad, už minulý rok sa sťažovala jedna poslankyňa HZDS na poškodenie svojho auta na ploche pred snemovňou. A o čom verejnosť nevie, škoda špekulovať. Nie je pravda našim cieľom hľadať lacnú senzáciu pre senzáciu. Lenže ak je podobných udalostí viac - aj na našich stránkach sme prednedávnom napr. zachytili preniknutie psychicky narušenej ženy na zasadanie komisie Európskej únie v Košiciach - evokuje to otázku, čo by sa malo asi tak stať, aby kompetentní ako sa vraví, "pohli zadkom". Ani nedomýšľať, ako bezpečným sa môže cítiť radový občan, keď takto napospas šlendriánstvu sú ponechaní tí, ktorí by najmä v dnešných pomeroch mali byť dokonale chránení. Ide zároveň o to, akú reklamu si týmto robíme v krajinách, medzi ktoré sa chceme silou mocou dostať. Nielen v zmysle profesionálnej úrovne a dôveryhodnosti domácich bezpečnostných zložiek. Ale tiež čo do úrovne politickej kultúry a vyspelosti. Zrejme nepreženieme, ak predpokladáme, že riaditeľ úradu pre ochranu ústavných činiteľov v normálnej krajine by už sám podal demisiu a ak nie, dlhšie ako jeden deň by na ňu jeho minister nečakal. Lenže na Slovensku je to inak. Minister vnútra Ivan Šimko nebol do svojho kresla poslaný Mikulášom Dzurindom v prvom rade na to, aby plnil odbornú funkciu garanta a organizátora bezpečnosti. Šlo zjavne o čiste politické zadanie s pozadím, aké si môžeme len domýšľať. Nie je jednoduché držať pod pokrievkou veci, ktoré by na verejnosť nemali preniknúť a súčasne sa ešte "naviac" starať o poriadok a funkčnosť rezortu. Nie je náhodou, že ani tie najviac medializované a do očí bijúce kauzy okolo privatizácie a privatizátorov neskončili inak, než vyšumením do stratena. Irónia osudu sa prejavuje v tom, že na zanedbanie primárnych funkcií represívnych a preventívnych zložiek, už ako vidíme priamo fyzicky doplácajú tí, ktorí tento stav zavinili. Osud si zažartoval ešte v jednom. Víkendová svadba dcéry Vladimíra Mečiara, Magdy, bola práve s 27 ročným vládnym ochrankárom. Nechceli by sme teraz riešiť rozpaky chudáka šéfa ochranného úradu, komu z vládnej koalície chlapa teraz prideliť, čo je ozaj pikantná situácia.

Další články tohoto autora:
Ĺubomír Sedláčik

Komentáře ke článku

Počet přístupů na stránku: