PES


	Svět Politický cirkus Rodina a přátelé Bartovy příhody Zábava Kultura Společnost Politika Ekonomika Zdraví Šamanovo doupě Mrožoviny Náš rybník Litery Slovenská kronika Stručně Kronika dne TOP 50, TOP 100 Archiv vydání Stálice

HLAVNÍ STRÁNKA >> Slovenská kronika

17.12. DRUHÉ KOLO VOLEB : Antimečiarismus definitivně z módy ?
Ĺubomír Sedláčik
Aby sme zbytočne nesuplovali spravodajské médiá, nerozoberajme podrobne štatistické údaje o sobotnom druhom kole volieb do vyšších územných celkov. Stačí konštatovanie, že z celkovo ôsmich krajov, má Mečiarovo HZDS svojich predsedov v šiestich. Nie všade síce budú v jednoznačnej pozícii, či už pre koaličné zoskupenie so Smerom, alebo pre zloženie miestneho parlamentu, to však nič nemení na výsledku. Ten z pohľadu Dzurindovej strany SDKÚ, okomentoval sám premiér slovom "mrzutý". Nie div. Aj jediný víťazný pravicový kandidát, nový košický župan Rudolf Bauer, pochádza zo zoskupenia kresťanských demokratov a Demokratickej strany. Z istého uhla pohľadu je aj to určitá Dzurindova strategická prehra, pretože to KDH len posilnilo v ich odhodlaní ísť do budúcoročných parlamentných voleb celkom samostatne a rokovať o prípadných spojenectvách až PO voľbách. To nie je dobrou správou pre stále slabnúcich dzurindistov, ktorých jediná nádej spočíva práve vo vízii opätovného integrovania niekdajších antimečiarovských síl blahej pamäti 1998. Lenže vtedy ešte národu chýbala trojročná reálna skúsenosť so "zmenou", naopak, vládla eufória očakávania. A nič nie je trpkejšie, ako veľká sklamaná nádej.
Ako z hlasovania v Bratislave a Košiciach vidno, terajšia garnitúra má významnejšiu podporu len vo veľkých mestách - ibaže tie sú na Slovensku iba vymenované dve. Aby premiér mohol splniť svoju takpovediac funkčnú povinnosť povedať aj niečo pozitívne a optimistické, tak včera ocenil samotný fakt, že krajské samosprávy vôbec vznikli. Ani tým asi však nechytil krajanov príliš za srdce, ako sme aj na našich stránkach rozoberali, 75 percentné odignorovanie volieb je dozaista hlavne známkou toho, že ľudia nevidia nijako veľkú potrebu zavádzať ďalší stupeň byrokracie.
Prvé ohlasy politických analytikov tiež nie sú veľmi v prospech šéfa vlády. Najjednoznačnejšie úvahy mu už dokonca radia, ako by po takomto fatálnom výsledku konal ktorýkoľvek jeho kolega vo vyspelých demokratických štátoch : Odstúpil by minimálne z postu predsedu strany, ktorú vedie od desiatich k piatim. Takýto zázrak však nemožno očakávať. Víkendové zavŕšenie regionálnych volieb neznamená zaznamenaniahodnú zmenu v mocenských pomeroch štátu. To by tie krajské samosprávy museli byť niečím viac, než len kulisou bez zreteľa hodných kompetecií a financovania. Hlavný význam udalosti spočíva v mohutnom zamávaní vlajkou tých, ktorých už ich sokovia neraz posielali do politického hrobu. Vietor z toho dofúka určite aj do pragmatického Bruselu, kde už zrejme tiež chápu, že rozumnejšie bude natrieť Mečiara proeurópskou farbou - a zmieriť sa s jeho existenciou.

Další články tohoto autora:
Ĺubomír Sedláčik

Komentáře ke článku

Počet přístupů na stránku: